27. dubna 2012 v 19:22 | Shin
|
Denníček
Tak som teda naozaj založila obávanú rubriku s názvom Denníček ktorá je síce postrachom, no ja si potrebujem vyliať dušu.
Ako som trávila narodeniny?
Jednoducho. Podľa starej rodinnej tradície sme išli na pizzu. Presne v TEJ pizzerií a na TOM istom mieste ako pred rokom mi slávnostne zagratulovali a dali darček.
Čo som dostala?
Niečo pre čo sa musím poďakovať sestričke Selene. Zlato nebyť teba, tú knihu nemám. Áno drahý, dostala som hrubú knihu. S kopou príloh. S hrdosťou oznamujem, že už aj ja patrím k vlastníkom Záškodníckej mapy a všetkých dokonalých vecí ktoré som v knihe objavila. Knihu som prelúskala za jeden deň, čož považujem za pekný výkon keďže je dosť hrubá. Krasne, krasne ďakujem!!!
Čo ešte oslavujem?
Výročie. Nie, nemám frajera, nebojte sa, stále patrím k nezadaným. Oslavujem výročie s mojím notebookom. Včera to bol presne rok čo som ho dostala a s radosťou oznamujem, že aj cez niektoré nepríjemnosti sme spolu šťastný.
Prečo smutná?
Matka vyhrala dva lístky na Prodigy a dala ich otcovi. !!! Čo?! Ja chcem tiež!!! Milujem týpkov, punkerov a všetko okolo toho! Určite by som zapadla! No matka zastáva názor: Šialená kapela, šialený ľudia. Môžem len pevne dúfať, že otecko mi donesie tričko o ktoré som ho aspoň hodinu prosila.
Prečo šťastná?
Lebo otec mi doniesol plný pakel jahôd a sú božké. A lebo včera bolo presne tak krásne ako za môjho narodenia a dneska je tiež nádherne. Normálne môžem vytiahnuť kraťase, brýle a ísť von. Krása
A teraz späť k dnešku. Všetko išlo v pohode. Prežila som slovinu, etiku (aj keď môj milovaný učiteľ nás už učiť nebude) fyziku a potom sa samozrejme muselo stať niečo čo mi túto pohodičku pokazilo. (aby bolo jasné, cez fyziku sa Luna celý čas hrala na mobile a ja som skladala sprosté básničky) Prišla na rad matematika. Môj postrah. Ale všetko by išlo hladko keď sa nedorútil ten pako s odporným copíkom, že si ide napísať písomku. Tak ma učiteľ (veď to poznáte... on ma proste miluje) posadil do PRVEJ lavice k istému chalanovi (proti ktorému nič nemám!). Ale v pohode, všecíčko. A potom nastalo peklo. PO prvé som zabudla istý papierik, nemám tušenia kde je. No proste, učko bol fakt príjemný. A potóm sme sa pustili do opravovania úloh. Ja osobne som bola zabratá do detailnej kresby Harryho Pottera (niekedy uverejním umelecké výtvori ktoré sme stvorili s Lunou) takže keď sa ma na niečo (stále neviem na čo) spýtal, odpovedať som nevedela. Prišlo mi to vtipné a tak som sa rozosmiala. A nešlo prestať. A pri smiechu to bohužiaľ neskončilo. Ja som sa rozplakala. ROZPLAKALA!!! WTF?! Sama tomu nechápem, zrazu proste slzy, mimo, červená jak paradajka a všetci sa na mne smejú. Učiteľ si samozrejme nemohol odpustiť poznámky typu: "Nechceš ísť na záchod ukludniť sa?" a "Mentálna vada?" To ma rozplakalo ešte viac a keď som chcela dačo vykoktať, nevyšlo. Keď som sa posťažovala matke, prišlo jej to véľmo vtipné.
No, prežila som deň plný nervov, smiechu, revu a stresu pri hraní hry na mobile cez prestávky. Takže asi pochopíte, že som totálne vyčerpaná a jedine sa teším na to, ako sa mi nabije mobil a budem môcť zase hrať. Zatiaľ si budem musieť postačiť s E2 a Madam Evou. (veľmi náučný časopis!) Ako som napísala tete do Nemecka, ktorá si nemohla odpustiť to jej ááá a nemecký prízvuk pri mojom mene, (a najlepší Hjalmar... Mickey Miška! a ešte nejak ale to by som prezrádzala veľa) žite v mieri!
Shin
P.S. tiež všetko naj Fredovi a Georgovi, mojím dvm zlatíčkam ktorý sú tiež aprílový!